“To tie peniaze dlžíme Jupiteru?” – recenzia na Best Of Silné Reči 1 z 21. 1. 2015

Silné reči oslavujú viac ako 5 rokov (!) svojej existencie tým najlepším, čo si komici za ten čas pre nás divákov pripravili. Výsledok? Názov je trefný. Sú silné!

Pred niekoľkými mesiacmi som cez intelektuálnejšie ladený Pančlajn objavil, že slovenský standup je až prekvapivo kvalitný a má presah. Neskôr mi to nedalo a išiel som obzrieť konkurenčné Temné kecy. Tam som videl, že sa to dá robiť aj inak. Kontaktnejšie, vulgárnejšie, stále však s dôrazom na zabavenie publika. Včera som (konečne) navštívil Silné reči, ktoré pre sprofesionalizovanie slovenského standupu spravili veľkú (ak nie priam najväčšiu) službu. K tomu patria talentovaní vystupujúci, kvalitný klub, profesionálny zvukár a vstupné, ktoré dokáže kvalitu zaplatiť. Ak sa nemýlim, to priniesli Silné reči ako prvé. Najhlavnejší sú samozrejme tí komici.

Aký teda boli?

Ján Gordulič je organizátor (Silných rečí), vystupujúci i celý večer uvádzajúci. Vystúpenie samo o sebe dal parádne (najzábavnejší je bezkonkurenčne jeho dedinský rozhlas 🙂 ). Keď náhodou nejakým vtipom škobrtol, hneď sa vedel jednou dvoma vetami vrátiť na trať. Hold, vidieť, že to nerobí prvý rok 🙂

Až teraz, po návšteve troch rôznych standup show si uvedomujem, že to, čo celému večeru dáva unikátny nádych je práve človek, ktorý vás celým večerom prevedie. Zavolá na pódium každého komika, predstaví ho a ak sa náhodou koná nejaká technická či iná prestávka, drží ľudí v nálade (a občas i v strehu 🙂 ).

Gordulič (Silné reči), Ladižinský (Temné kecy) i Trnka (Pančlajn) si z ostatných vystupujúcich zdravo uťahujú. V čom sa ale líšia?

Ladižinský ako jediný si dovolí pravidelne doberať i publikum, jeho humor je dravejší, akčnejší s miernymi náznakmi improvizácie.

Trnka si publikum spravidla nedoberá, zväčša vraví pomaly, kľudne, na úrovni a trefne. S presnosťou intelektuálneho snajpera (pred pointou si ako správny snajper napraví okuliare). 🙂

Gordulič dokáže korčuľovať medzi humorom podpichujúcim (bránice) i vysvetľovaním kľudnejšieho rázu, na konci ktorého sa poneviera pointa vo vývrtke. Do toho vie prihodiť kúsok improvizácie (napr. anonymná rukavica na stole) a občas zapojí i publikum.

U všetkých troch je cítiť, že si divákov naozaj vážia. S dôrazom na slovo vážia. Snažia sa ich zabaviť ako najlepšie vedia, udržovať v nálade a riešiť veci na mieste. Všetci ostávajú po vystúpeniach v klube, takže je možné sa im prihovoriť a občas dokonca riešia problémy (napríklad so sedením) i počas večera (čo ma veľmi milo prekvapilo). V tomto patrí veľký rešpekt všetkým trom.

Ale späť k vystupujúcim na Silných rečiach:

Gabo Žifčák sa týmto vystúpením (IMHO) vystrelil medzi hviezdy slovenského standupu niekde na úroveň Trnku, Šoka či Hudáka. Videl som ho minulú stredu na Pančlajne, o 4 dni v nedeľu na Aj standup je Charlie a o ďalšie 4 dni na Silných rečiach. Na každom vystúpení mal úplne odlišnú tému (plávanie v bazéne, Svedkovia liehovovy, hlášky našich mám…) a každou publikum totálne rozsekal. Všetky sety dal bezchybne a ukázal tak svoj široký záber (pun intended), univerzálne schopnosti a servírovanie vtipov bez zaváhania. Radosť počúvať. 🙂

Žltý skladník dostal v rámci open majku možnosť ukázať čo je v ňom a vystúpenie dal viac než slušné. Očividne v sebe má talent na rozprávanie a veľmi realisticky zahral rolu utrápeného skladníka. 🙂

Erik “Trailerový” (tiež v rámci open majku) perfektne imitoval hlasy trailerov i spravodajstva. Vedel nahodiť ten správny rytmus i intonáciu a dokonca si svoje vystúpenie doplnil hudbou. Kvalitka.

Metod Rybar (opäť open majk) dal už o niekoľko úrovní nižšie ako jeho predchodcovia i keď potenciál tam bol. Mám pocit, že to, že sa ľudia nechytili na začiatku ho strémovalo tak, že už sa nevedel vrátiť k presvedčivému rozprávaniu.

Tri open majky za jeden večer som ešte nezažil (to je pochvala) a to, že dva z nich boli fakt skvelé a vo vtipe originálne ma veľmi potešilo. Len tak ďalej!

Michael Szatmary pojal svoje vystúpenie cez one-linery podporené klavírom. Také niečo som u nás ešte nevidel. Fungovalo to na jednotku. Szatmary je o niekoľko levelov vyššie od konkurencie a dáva standup s ľahkosťou poletujúcej vážky (he?). Najviac ma dostalo “Celý svet je v dlhoch. Dlhy vo výške miliárd eur. To komu dlžíme? Jupiteru?” 😀

Tomáš Hudák vraj ako pracujúci človek nie raz príde na standup až po začatí prvých vystupujúcich. No o čo nenápadnejší (so svojou baretkou a vakom) je pri príchode do podniku, o to výraznejší je na pódiu. Dal svoj overený set o koktopochodoch, anáse a odstupujúcom Paškovi a podobne ako Szatmary je v rámci slovenského standupu niekde úplne inde. Medzi elitou.

Martin Hatala je meno, ktoré sa mi spája s prinesením standupu na Comics Salón. To asi aj prezrádza, že jeho témy sa budú pohybovať okolo geekovskej tematiky. S čím sú spojené aj ženy. Teda ich nedostatok pri mužoch geekovstvom postihnutých 🙂 Vystúpenie mu vyšlo a myslím, že je u nás jediný, ktorý dáva vtipy o fantasy a reálnych mečoch.

Lujza si povedala, že keď už je v rámci slovenského standupu plus mínus jediná žena, tak bude najlepšia. S prehľadom a “zlomyseľnosťou” jej vlastnou dokáže dať vystúpenia podobné standupovej legende menom Louie C. K. Mimochodom, ak máte problémy zvládať manželstvo alebo deti, nechoďte k psychológovi. Príďte na Lujzu. Uvidíte, že po jej vystúpení vám bude oveľa lepšie 🙂

Ako sa teda pozerám na skóre tak z deviatich vystupujúcich boli piati špičkoví, jeden perfektný a dvaja open majkeri úplne nad očakávania. Večer to bol peckový! 🙂

Pozrime sa teraz na Silné reči z technického charakteru. Napríklad zvuky. Kým na Pančlajne nie sú počas vystúpení žiadne, na Temných kecoch ich púšťajú a mne prídu nesmierne otravné. Preto som si myslel, že zvuky počas vystúpení sú zlo. No tu na Silných rečiach sú podávané s vkusom a niekedy dokonca podporujú samotné vystúpenia (spomínaný trailerový Erik alebo klavírový Szatmary). V tomto musím pochváliť zvukára za oveľa príjemnejší a profesionálnejší prístup.
UPDATE: Mnou nazývaný zvukár je v skutočnosti klavirista Lukáš Cintula (hrával napr. so Zdenkou Prednou) a počas vystúpenia naživo improvizuje prostredníctvom klavíra, pripravených hudieb a samplov.

Jediná vec, ktorá ma vyslovene rušila bola obsluha za barom, ktorá nemala problém občas nahlas zakričať obsah objednávky aj uprostred hlavnej pointy vystupujúceho. Na druhú stranu, čašníčka chodila aj potichu pomedzi stoly a bolo možné si tak objednať rýchlo a potichu.

Ak mám porovnať priestory všetkých troch akcií tak Pančlajnový KC Dunaj má problém s tým, že na bare pred začatím vystúpenia sa častokrát ani nedočkáte objednania. A ak sedíte niekde uprostred plného radu, dostať sa na záchod a späť je quest hodný Herkula. Ak náhodou prídete na vystúpenie neskoro, v sále už je zhasnuté, takže si takmer isto už nesadnete aj keď niekde v tme tá vaša stolička voľná je. Jej číslo už však nenájdete, keďže sa čísla skrývajú na operadlách za chrbtami divákov už usadených.

Ak prídete na Temné kecy v Bratislave, nachádzajú sa v Zámockom pivovare a tam bol tiež pri neskoršom príchode problém sadnutia si (Ladižinský sa ho ale pokúšal vyriešiť ako sa len dalo a myslím, že sa mu to aj podarilo). Z niektorých miest sa však človek pozerá na vystupujúcich z boku.

Silné reči sídlia v Nu Spirit Clube. Miesta na sedenie sa dajú kúpiť len v predpredaji, miesta na státie na bráne. Stoličky označené číslami nie sú. Keď sa podnik naplnil, pár ľudí už stálo alebo sedelo na schodoch, kde už na vystupujúceho takmer nevideli. Stále je však možnosť si ísť sadnúť o poschodie nižšie, kde sa vystúpenie premieta na veľkej TV (i keď to samozrejme nie je ono). Keďže je Nu Spirit Club akoby poskladaný z viacerých oblastí na sedenie, na záchod sa vôbec nie je problém dostať aj počas vystúpenia. Zvuk je tam bezchybný.

Mám taký pocit, že úspešnosť všetkých troch standup show sa dostala do stavu, kedy podniky s prehľadom vypredávajú a je asi dosť problém nájsť podnik, ktorý by zvládal nároky na počet sedadiel, dobrý výhľad zo všetkých miest, rýchlu a tichú obsluhu, ľahký prístup na záchod i dobrý zvuk. Ale to už sú z pohľadu zábavy naozaj len detaily.

Tá návštevnosť, to, že je tu už niekoľko rôznych standup show, i to, že Silné reči majú už (šialených) 5 rokov (!!!) ukazujú, že standup sa v Bratislave krásne uhniezdil. Čo viac si priať? 🙂