Pančlajn 10.12.2014 – recenzia

V decembri sa opäť zišli naši ostrieľaní stand-up komici aby si publikum vypočulo nálety slovnej vznešenosti inšpirované Don Quijotom, šibalsky však v sebe skrývajúce sedliacky rozum Sancho Panzu… Panzi… Panzeho… proste Pančlajn!

A tentoraz sa im to podarilo zase inak ako predtým. Viacerí z nich využili stand-up techniku, ktorú interne nazývam „Vrtám sa v téme až na hranicu možností… a potom… sa vrtám pokojne ďalej„.

Samo Trnka si vybral veľmi aktuálne tému homeopatických médií (pardon, alternatívnych) ako Slobodný vysielač či Zem a vek. Trefne vystihol základné veci, ktoré sú daným médiám vyčítané a vyjadril sa tým k problému, ktorý práve irituje veľkú časť ľudí vážiacich si fakty a argumenty. Milujem spojenie humoru s presahom do vážnych tém. Pre mňa vrchol večera a páčilo sa očividne aj ostatným, kedže Samo konečne dostal potlesk, ktorý si zaslúži.

Juraj Šoko Tabaček si tentokrát vybral tému hobby a záľub jeho vymyslenej postavy. Nikdy by som nečakal, že poviem túto vetu, ale „pájkovanie bolo peakom tohto vystúpenia“.
Takisto vety „…aby po mne niečo ostalo. Aspoň nejaký odpad.“ patrili k nezabudnuteľným. 🙂

Tomáš Hudák skočil šipku do jeho osobne týkajúcej sa témy koktania a vyčvachtal sa v nej teda riadne. 🙂 Technika vŕtania sa v téme do mrte, a ešte ďalej, tu bola cítiť od prvého do posledného slova. Pája a anás ma dostalo do kolien. 🙂
Kamarát si trefne všimol, že Hudák paradoxne počas vystúpenia ani raz nezakoktal. Žeby práve našiel tajný liek na koktanie: Rozprávať o ňom?

Ešte mi tak napadá, že človek, ktorý uzákonil slovenské slovo pre túto vadu reči musel byť veľký vtipálek: „Koktanie“. No pekne.
Možno to bol rovnaký človek ako ten, čo vymýšľal slovo dyslexia. Výborne čitateľné a vysloviteľné pre každého dyslektika, vskutku (OK, priznávam sa: Nápad s dislexiou patrí geniálnemu standup komikovi Eddiemu Izzardovi).

Stano Staško dokázal výborne pracovať s pauzami, na konci ktorých vkladal také – akoby dovetky. Tie sa vďaka svojej „nečakanosti“ stávali pointami a získavali silu. Veta „občas sa veci proste stanú… a ja to zapíšem“ nemala chybu. 🙂
Aktuálny standup bol určite posunom vpred od jeho deduška z Hmlistej nad Bačorinkou, kde mi postava jednoducho nesadla. Po tomto som však veľmi zvedavý s čím príde nabudúce. 🙂

Matej Adámy to má s nami (publikom) ťažké. Svojimi myšlienkovými pochodmi vybočuje z radu ostatných vystupujúcich. Hlavne niekoľkými kilami cynizmu navyše. Už viackrát som mal pocit, že ak mám zhodnotiť celé jeho vystúpenie, tak som sa nesmial celý čas, ale vždy mal približne tretinu materiálu tak trefnú a hlavne inú, že by ma veľmi mrzelo ak by som tieto pointy nepočul. Dokáže povedať a trafiť to, čo iní nie. Je ale veľmi ťažké povedať, či trafí váš vkus. Ja osobne mu držím palce práve pre tú jeho inú perspektívu na veci.

Paradoxne, napriek obrovskému cynizmu, má veľký zmysel pre sebakritiku, ktorá mu podľa mňa občas ničí aj silu vtipov. Prajem mu viac sebavedomia, pretože ak človek verí svojmu vtipu, dokáže ho povedať inak ako keď si nie je istý ako to vypáli. Publikum to cíti.

Gabo Žifčák a jeho téma „mama“ spočiatku vyzerala ako standupersky ľahká. Takmer každý pozná situácie, kedy nám naše mami lezú na nervy (dúfam, že sa tejto vety nechytia nejakí pro-referendoví fanatici). Gabo ale vie ako vyžmýkať námet a ešte si pri tom spraviť aj srandu zo seba samého. Veta o „utopení krásy v masti“ (či tak nejak) bola highlightom jeho vystúpenia. 🙂
Mimochodom pri Gabovych vystúpeniach mám pocit akoby ani neriešil, že vystupuje. Na pódiu je ako ryba vo vode.

Nedá mi ešte nespomenúť charizmatickú Oksyi, ktorá nám celý večer pekne hrala a pred pesničkou sa prirodzene prihovárala. Celkovo sa mi páči ako Pančlajn vyberá tieto (pre mňa) neznáme pesničkárky, ktoré ale dokážu objať celé publikum len svojím hlasom a gitarou. Nemajú sa za čo iné schovať. Podobne ako standuperi, ktorí ale majú miesto gitary vtipy.

Tento večer bol teda opäť špičkový. Na záver nesmie chýbať môj rebríček:

  1. Samo Trnka (+5 bodov za výber témy, ktorá je „na tepe dňa“… a mimochodom asi jeho najlepšie vystúpenie zatiaľ.)
  2. Tomáš Hudák (+3 body za podanie i originalitu poínt… proste to bolo geniálne vtipné 🙂 …ale i za odvážny výber témy)
  3. Gabo Zifčák (+1 bod za scénku s pozeraním filmu a nečakanom príchode zvedavej mami)

(Body si medzi sebou pokojne rozdeľte. Nemajú samozrejme absolútne žiaden význam 🙂 )