Satinský, Lasica, Jaro Filip, Stano Radič – všetci štyria nám tu zasiali semienka múdrosti a obrazy doby skryté v podobe humoru. Čo nám z nich vyrástlo?
Po politicky-satirickom vydarenom Apropo TV a neskôr pojašenom Telecvokingu (a jeho obmenách) bolo dlhšie ticho. Prišiel Twister v rádiu, ktorý sa zmenil už len na Uragán v televízii. SOS tiež chvíľu vyzeralo ako závan čerstvého vzduchu no na kvalite pomaly klesalo. Partička mala skvelý začiatok, no tiež nakoniec vyhorela. Mimochodom nápad Partičky je okopírovaný z anglickej a neuveriteľne kvalitnej relácie Whose Line Is It Anyway, ktorú sa nebojím nazvať oslavou improvizácie (určite si pozrite scénku z Indiana Jonesa). Objavili sa ešte záblesky nádeje v podobe Hesso Jašteráka (herec Michal Kubovčík) ale aj ten dostal priestor na TV Joj len na chviľu. Najnovší Kredenc nás bohužiaľ môže len utvrdiť, že na inteligentný humor s presahom na televíznej obrazovke ešte asi nedozrel čas.
Kam zmizli kvalitní komici?
Myslím tých, ktorí nepíšu len prvoplánové vtipy a neboja sa pichnúť do osieho hniezda akejkoľvek témy. Inými slovami nastavujú zrkadlo spoločnosti. Vytratili sa? Nie, len sa začali vynárať tam kde by ich človek nečakal:
- Nevinná relácia Pavla Grausa „Ako prežiť“ na sme.sk.
- Samo Trnka a jeho relácia „Úplne vážne“ tiež na sme.sk.
- Tomáš Hudák v rozhlasovej relácii Od veci_FM.
- Juraj „Šoko“ Tabáček v divadelno–improvizačnej skupine Tri Tvorivé Tvory.
- Rado Ondrejíček ako Cynická obluda na svojom webe.
- Ján Gordulič (ktorý už dávno nie je Janko z Pošty pre teba) organizuje stand-up Silné rečí.
Všetky tieto alternatívy som vnímal a všímal si ich premenlivú kvalitu (stále však o niekoľko úrovní vyššiu ako v televízii) no perfektným spojením všetkých týchto ľudí celý kruh uzavrel až Samo Trnka ako tvorca a organizátor Pančlajnu – stand-up comedy show, kde komikov spojil a vytiahol z nich to najlepšie.
Čo je stand-up?
Stand-up je forma vystúpenia, keď sa pred vás komik postaví a má hovoriť vtipy. Viete si predstaviť ťažšiu a trápnejšiu situáciu? Tak to je štartovacia čiara každého komika, ktorý stand-up robí.
Slovenský stand-up? Pch… tu nemá šancu…
O vznikajúcom slovenskom standupe som tušil, ale pár otrasne slabých zostrihov na internete ma nepresvedčilo a tak som ostal chodiť len na anglicky hovoriace stand-upy, ktoré tu počas rokov 2011-2014 organizoval (a stále organizuje) angličan Howard Cohen. Pozýva sem vystupovať komikov z USA, Anglicka, Austrálie a dokonca i jedného z Nemecka (vygooglite si German Comedian :)). Veľmi kvalitne vystúpenia.
Raz som sa však rozhodol, že dám slovenskému stand-upu ešte šancu a prišiel som na Pančlajn. Tam som pochopil, že slovenský stand-up nielen existuje, on je už i na svetovej úrovni.
Pančlajnu sa podarilo privábiť rôznorodosť v podobe intelektuálneho, vulgárneho, reklamného, hereckého, príbehového aj čisto myšlienkového humoru. Kým Samo Trnka počas svojho vystúpenia pomaly decentne vysvetľuje, Tomáš Hudák sa sťažuje a zamýšľa. Potom príde Juraj „Šoko“ Tabáček a s klasicky vypúleným okom sa naštve. Rado Ondrejíček sa medzitým zmení na reálnu cynickú obludu, ktorá fakľou obhára ľudskú stupiditu a Pavel Graus do toho nesmelo ukazuje a pýta sa kde asi vznikla. Ďalší vystupujúci ako vulgárny Ivo Ladižinský, „otrasná mama“ Lujza, „zákerný“ Antonios Vlachou alebo stoicky historický Dano Čistý už len dotvárajú špirálu humoru a ukazujú, že sa k nemu dá dostať z akéhokoľvek uhlu pohľadu.
Medzičasom som si všimol, že stand-up už neexistuje len v Gorduličových Silných rečiach a v Trnkovom Pančlajne. Vznikli i Temné kecy Iva Ladižinského a najnovšie som spozoroval aj Monsters Standup Up v Petržálke.
Slovenský Stand-up žije, je dospelý a vo svojej farebnosti štýlov dokonalo dokazuje to najhlavnejšie: Inteligentný humor na Slovensku nevymrel, má kvalitných tvorcov a je o neho záujem.